VZÁCNE KAMENE A DRAHOKAMY: PERIDOT

Zelený neznámy drahokam Peridot

Drahokam zvaný peridot dostal svoje pomenovanie podľa francúzskeho slova „peridot“, ktoré znamená „zlato“.  Toto meno získal najmä vďaka svojej nezvyčajne zlatozelenej farbe.

Tento drahokam nemá len zaujímavú farbu, ale aj nevšednú históriu opradenú tajomstvami. Staroveké egyptské papyrusové zvitky odhaľujú záznamy o veľkých baniach v ktorých už 1500 rokov pred našim letopočtom egyptský i mezopotámsky otroci ručne ťažili tento drahokam. Hlavným náleziskom tohto drahého kameňa v starovekom sa stal ostrov Topazo, ktorý na dnešných mapách nájdeme pod názvom Zabargad alebo Ostrov svätého Jána v Červenom mori blízko Egyptského pobrežia. V staroveku sa peridot používal pri výrobe talizmanov. Samotný faraón nesmierne miloval šperky a klenoty s peridotom. Obyvatelia ostrovov v Červenom mori, boli veľmi často pod hrozbou smrti a týrania nútení ťažiť  v ťažkých podmienkach. Legendy hovoria, že žiarliví strážnici, zabili každého, kto sa pokúsil ujsť, alebo skryť  kameň v odeve. Príbehy ďalej hovoria, že baníci pracovali vo dne v noci, pretože tie najdrahšie a najcennejšie drahokamy mohli vďaka ich žiarivosti nájsť až po úplnom zotmení. Takéto nálezisko potom baníci starostlivo označili a na ďalší deň sa k nemu vrátili, aby vzácne kamene získali.

Peridot je symbolom Egypta. Starovekí Egypťania totiž verili, že je to „drahokam slnka“. Až do devätnásteho storočia mal na tieto veľké bane vzácnych kameňov monopol egyptský vladár, no v určitej chvíli v dejinách a presné miesto náleziska na ostrove sa stalo pre svet záhadou. Znovu však bolo objavené až v roku 1905. Joel Aram vo svojej knihe Farebná encyklopédia drahokamov píše: „Zabargad je ostrovom v Červenom mori, ktorý je často zahalený do hmly sťažujúcej starovekým moreplavcom nájsť ho. Jeho presná poloha sa na niekoľko storočí stratila a našli ju až v roku 1905. Tento ostrov leží 35 míľ od Egyptského prístaviska Berenica.“

Náušnice z bieleho zlata s peridotom a briliantami

V 19. storočí sa získali v baniach Zabargadu peridoty v hodnote niekoľkých miliónov dolárov. Po objavení tohto ostrova na začiatku 20. storočia produkcia peridotu vzrástla do neuveriteľných výšok. No ako to už v živote býva, raz ste hore a raz dole, rovnako sa takejto sínusoide nevyhol ani peridot.  V tridsiatych rokov minulého storočia jeho produkcia klesla na úplne dno, ktoré si držala až do roku 1958. V týchto časoch boli všetky bane ťažiace drahé kamene znárodnené. Hoci balíky s peridotom sporadicky zavítajú na trh so vzácnymi kameňmi a drahokamami, odborníci na tieto krásy však nevedia zistiť, či sú tieto peridoty nové, alebo ich vyťažili už pred mnohými rokmi. Predpokladá sa, že väčšina z nich pochádza z ďalekej minulosti.

V minulosti sa všetky drahokamy, ktorých pôvod nebol známy nazývali chryzolitom. Rovnako si toto pomenovanie vyslúžil aj Peridot. Nedostatok detailov a vedomostí zabraňovalo odborníkom na drahé kamene správne pomenovať tento skvostný zelený drahokam.

Tento drahý kameň poznali aj starovekí Hebreji. V Biblii sa spomína ako kameň, ktorý mal pri sebe Áron i ako metafora v Knihe zjavenia svätého Jána.

V stredoveku si Európania prinášali peridoty z križiackych výprav ako suveníry či poklady, ktoré mali ozdobovať a zveľaďovať chrámy a odevy rytierov i kňazov.

Zaujímavá a tajuplná je tiež skutočnosť, že kedysi dávno cirkevné klenoty v európskych katedrálach obsahovali veľké a vzácne peridoty, no kvôli vojnám a plieneniu, ktoré vtedajší starí kontinent zachvátilo sa mnoho z nich stratilo. Tie, ktoré zmizli dnes pravdepodobne stále existujú. Stali sa súčasťou šperkov, akými sú náhrdelníky, náramky a prstene.

Jeden slávny veľký drahokam peridotu zdobiaci svätyňu Troch kráľov v katedrále Cologne  bol niekoľko storočí považovaný za smaragd. Za peridot ho označili až v poslednom storočí. Niekoľko klenotníckych historikov je teraz presvedčených, že niektoré, alebo možno dokonca všetky Kleopatrine smaragdy vlastne vôbec neboli smaragdami. Išlo o jedinečné egyptské peridoty. Smaragdovo zelené peridoty nemajú takmer menšiu váhu než 10 karátov. Kamene takejto farby sa dajú objaviť len v Egypte alebo v Barme kde produkcia tohto drahokamu dosahuje najvyšších čísel.

Zásnubný prsteň z bieleho zlata s diamantom a peridotom 

Peridot bol dlho nazývaný aj „večerným smaragdom,“ pretože pod umelým svetlom, či svetlom sviece žiari neuveriteľnou zelenkastou farbou. Tento drahokam je smaragdu síce podobný, ale jeho farba je oveľa jemnejšia a sviežejšia. Kamene, tohto druhu, ktorých hmotnosť dosahuje dva až tri karáty sú samé o sebe veľmi drahé a vzácne. Osem karátové peridoty sú zasa nesmierne drahocenné a exkluzívne. Kamene takejto hodnoty sú zvyčajne súčasťou vzácnych zbierok klenotníckych mecenášov alebo sú súčasťou muzeálnych expozícií. Dva  najvzácnejšie  peridoty sú uložené v zbierke Amerického Múzea prírodnej histórie v New Yorku a vo Vedeckom múzeu v Chicagu.

Starostlivosť o šperky z peridotu

Najlepší a najbezpečnejší spôsob ako čistiť a starať sa o šperky z peridotu je teplá, mydlová voda. O tieto šperky by sme sa mali zvlášť starostlivo a ohľaduplne starať vtedy ak sú nejakým spôsobom upravované. Pozor by sme mali dávať najmä na priame slnečné svetlo či extrémne vysoké, alebo nízke teploty. Takéto podmienky, môžu klenotu veľmi uškodiť rovnako, ako náhle zmeny teplôt či neohľaduplné zaobchádzanie so šperkom. Vždy si preto pred akoukoľvek manuálnou prácou, cvičením či náročnejšou aktivitou šperk zložme a uskladnime na bezpečné, na to určené miesto. Je dôležité dbať na to, aby sa klenot nedostal do kontaktu s inými drahokamami či vzácnymi kameňmi, ktoré by ho mohli poškodiť, poškrabať či znehodnotiť.

Komentáre (0)

Žiadne komentáre
Produkt bol pridaný do zoznamu želaní