Tak ako krásne perly, aj drahokam známy ako alexandrit stal oficiálnym kameňom mesiaca jún. No niektorí ľudia ho zároveň považujú aj za kameň posledného dňa pracovného týždňa.

Tento krištáľ sa v prírode vyskytuje naozaj len veľmi zriedkavo a klenotníci ho začali skutočne efektívne využívať len nedávno. Oproti ostatným drahokamom nemá alexandrit pohnutú históriu a nie je dokonca ani opradený množstvom tajuplných legiend a bájí. Po prvýkrát bol totiž objavený až v 19. storočí. Svoje meno získal vďaka tomu, že ho v roku 1830 objavili v starých smaragdových baniach v blízkosti rieky Tokovia na Urale presne v deň, keď mal ruský Princ Alexander II. narodeniny.

Baníci v ten deň usilovne získavali a hľadali v doloch surové smaragdy. Jeden z baníkov vtedy objavil kamene, ktoré sa nápadne podobali práve na smaragdy a tak ich zobral večer so sebou do tábora. Pri svetle ohňa sa však kameň rozžiaril briliantovým odtieňom červenej čo baníkov neuveriteľne prekvapilo.

Ráno baníci zistili, že je vzácny kameň opäť zelený a vtedy si uvedomili hodnotu svojho objavu.

V roku 1939 bol tento kameň oficiálne označený ako alexandrit a to aj preto, že môže hrať zelenou či červenou farbou, čo sú zároveň staré ruské vojenské farby. Preto sa stal tento vzácny kameň symbolom cárskeho Ruska. V tom čase sa alexandrit stal jedným z najdrahších a najcennejších kameňov ruskej aristokracie. Na rozdiel od žiadostivosti a chamtivosti ruských boháčov však mala hojnosť týchto drahokamov svoje dno a už počas 19. storočia sa v Rusku vyťažili všetky alexandrity. No práve vtedy keď sa stalo, že kameň vymizne z povrchu zemského boli na Cejlone (v dnešnej Srí Lanke) objavené ďalšie veľké náleziská tohto klenotu. Neskôr sa aj Brazília stala jedným z najväčších distribútorov alexandritu.

Hoci najväčšie zásluhy za presadenie alexandritu na klenotníckej scéne si pripísali salóny a šperkárstva v St. Peterburgu a v Paríži, niet pochýb, že americký módny a klenotnícky dom Tiffany and Co. spravil pre osvetu a popularizáciu tohto drahokamu najviac. George Kunz, odborník na klenoty, ktorý v tom čase tento klenotnícky dom zastupoval sa do alexandritu doslova zamiloval a vycestoval až do ďalekého Ruska len preto, aby ho našiel. Nik presne nevie, koľko vzácnych kameňov z tejto cesty potom so sebou priniesol, avšak bolo ich dosť na to, aby zaplnili trh s drahokamami na niekoľko desaťročí.